Fotograf a jeho cesta k fotografii
Čo obnáša práca fotografa?
Je to naozaj iba „stláčanie spúšte na fotoaparáte?“ Tento článok som sa rozhodol napísať vzhľadom na to, že veľa ľudí neúmyselne podceňuje prácu fotografa alebo iných kreatívcov. Na úvod si ale povedzme najprv všeobecné informácie.
Kto je to fotograf?
Fotograf je profesionál, ktorý sa zameriava na umenie fotografie digitálnym alebo analógovým (filmovým) fotoaparátom. Fotografi používajú umelé alebo prirodzené osvetlenie na vytváranie snímok rôznych ľudí, miest a vecí v rôznych prostrediach. Niektorí fotografi sa zameriavajú na štúdiovú prácu, zatiaľ čo iní využívajú prírodný vonkajší svet. Existuje celý rad fotografických smerov, z ktorých si môžu vybrať a jedinečným spôsobom tak predviesť svoje umelecké schopnosti. Pokúsim sa Vám priblížiť smery, ktorým sa venujem ja.
Čo je práca fotografa?
Fotograf všeobecne pracuje ako nezávislý pracovník (freelancer) a na konkrétne práce ho najíma klient. Veľká skupina fotografov sa špecializuje výhradne na svadby, krsty, promócie alebo iné spoločenské udalosti. Iní sa venujú hlavne biznisu. Tu patrí napríklad reklamná fotografia, ktorá sa objaví na firemných weboch, propagačných materiáloch a iných komunikačných kanáloch. Ďalší sa zameriavajú skôr na umeleckú stránku fotografie a vyberajú si vlastný objekt, prostredie alebo príbeh, ktorý chcú zachytiť. Aj tu ale platí, že hranice nie sú pevne stanovené a zamerania fotografa sa môžu prelínať.
Myslím si, že všeobecne by už aj stačilo, nie sme predsa v škole.
Mojím zameraním je z prevažnej časti svadobná, športová (reportážna) a portrétna fotografia.
Každý jeden z týchto štýlov ma svoje pozitíva a negatíva (nástrahy), no napriek tomu sú navzájom prepojené.
Zoberme si takú svadbu. V nej sa najviac spájajú všetky tieto štýly. Nezdá sa vám to? Tak začnime po poriadku.
Ráno sú prípravy (líčenie, obliekanie…), následne väčšinou nasleduje portrétne fotenie mladomanželov v prírode, kaštieli alebo v rôznych prostrediach či miestach (to je odhadom 30% reportáž a 70% portrét). Následne odpytovanie, čo je reportáž. Zväčša po odpytovaní nasleduje obrad, čo je tiež reportáž s prvkami portrétneho fotenia nehľadiac na to, či ide o cirkevný alebo civilný sobáš. Po sobáši tu máme gratulácie, hostinu a samotnú zábavu do rána, teda 70% reportáž a 30% portrét.
Pre porovnanie, športová fotografia je väčšinou reportáž a teda zachytenie momentov, udalosti, priebehu bez ďalších veľkých úprav.
Portrétna fotografia je zas zachytenie fotografovaného objektu, kde sa vyžaduje väčší dôraz na úpravu a teda postprocessing, ako samotného foteného objektu tak aj prostredia.
Na to, aby som všetko vedel zvládnuť a dosiahnuť čo najlepší výsledok, musím dokonale ovládať všetky potrebne nástroje a techniky.
Aké nástroje používam ja ako fotograf?
Pracovný nastroj fotografa je v základe fotoaparát. U profesionálov uvidíte väčšinou 2 telá fotoaparátu. Následne „zbierku“ objektívov a osvetľovacej techniky od zábleskových až po trvalé svetla.
Prečo 2 telá fotoaparátu? Nie nie je to kvôli tomu aby som bol vyvážený alebo chcel vyzerať akčne. Na jednom tele je väčšinou teleobjektív s ohniskom ako 70 – 200mm, na druhom portrétny alebo širokouhlý objektív (portrétny 50mm alebo 85mm, širokouhlý 14mm, 14 – 24mm alebo 24 – 70mm … ). Pri každej situácii a scéne už na základe prostredia viem odhadnúť, aký objektív bude najideálnejší. Ak by som sa v týchto situáciách spoliehal na to, že stihnem prehodiť objektív na jednom tele, mohlo by sa stať, že mi určité neopakovateľné okamihy môžu ujsť. No vďaka dvom telám a rozdielnym objektívom viem byť flexibilný a pripravený na väčšinu situácií, ktoré môžu nastáť. Ďalšou výhodou dvoch tiel fotoaparátu je, že jeden sa môže jednoducho pokaziť. Áno, už sa mi to bohužiaľ stalo (klient o tom samozrejme nevie, tak to ostane medzi nami). Aj svetovo najvyspelejšia fototechnika je stále len stroj s množstvom elektronických a mechanických častí. To isté sa týka objektívov a svetelnej techniky. Vždy je potrebné mať zálohu, aj keď iba čiastočnú. Objektívy sa môžu poškodiť, rozbiť alebo tiež aj pokaziť ako všetko. Stále ale platí, že profi technika je výrazne trvácnejšia a odolnejšia ako hobby alebo amatérska rada techniky. No keď dostanete nechtiac lakťom do objektívu počas fotenia zábavy pri tancovaní, nemusí to ustáť ani profi rada. To už je riziko podnikania.
Nebudem tu rozpisovať detailné parametre, aké objektívy vlastním a na čo všetko sú určené. To by som tu zapísal ešte veľmi veľa strán. Zjednoduším to na nasledovné. K mojej výbave patria širokouhlé objektívy, ktoré používam na zachytenie čo najväčšej časti scény. Portrétové a makro objektívy predovšetkým určené na portréty, detaily, produkty. Tiež teleobjektívy na zachytenie vzdialenejších scén alebo rôznych detailov a momentov.
Ako som už spomenul je tu aj svetelná technika. U fotografa sú to prevažne rôzne typy zábleskových svetiel ako napríklad štúdiové zábleskové svetlá, systémové blesky s rôznymi modifikátormi určené na úpravu dopadajúceho záblesku, pripadne aj úpravu farby svetla. Na špecifické účely sa používajú aj trvalé svetlá, tie sú vhodné najmä na špecifické osvetľovanie atmosféry.
Aké techniky využívam ako fotograf?
Predovšetkým mám na mysli techniky ako napríklad využitie osvetlenia, kompozície, pózovania a v neposlednej rade spracovanie a post-processing nafoteného materiálu.
Pýtate sa aké osvetlenie?
Každý profesionálny fotograf by mal ovládať osvetlenie a jeho riadenie. Nie, nie je to mágia a nevieme ovplyvniť východ alebo západ slnka. No mali by sme ho vedieť cielene využiť na zdôraznenie hlavného objektu na fotografií, vyzdvihnutie jemných detailov a dotvorenie priestorového efektu vďaka kresbe svetla, tieňa a tmy.
Svetlo sa využíva vždy. Rozdiel je iba v tom, aké máme k dispozícii. Pri exteriérových fotkách je najčastejšie využívané slnko ako najdostupnejší svetelný zdroj. Najobľúbenejšie časy na fotenie v exteriéri sú takzvaná modrá a zlatá hodinka. Modrá hodinka je trochu náročná na vstávanie (ak radi pracujete do noci tak ako ja). Je to prvá hodina, keď vychádza slnko. Zlatá hodinka sú tie nádherné fotky pri západe slnka. Samozrejme, dá sa využiť svetlo počas celého dňa. No každá hodina ponúka iný uhol dopadu lúčov na zem a má svoje vlastné úskalia. Najnáročnejšie svetlo je na poludnie, kde sú najostrejšie hrany tieňov a najsilnejšia žiara slnka.
Ďalej sa používajú rôzne zábleskové svetlá či už v ateliéroch a pri interiérových foteniach, alebo v exteriéri, kde máme plnú kontrolu nad silou, uhlom nášho svetelného zdroja prípadne viacerých zdrojov, ktoré používame na nasvetlenie alebo osvetlenie scény. Každé jedno umelé svetlo vieme prispôsobiť rôznymi druhmi modifikátorov. Ak Vás zaujímajú detaily, určite nájdete mnoho kníh a článkov. Veľa praktických informácií z prvej ruky sa dozviete na rôznych workshopoch. Ak máte záujem, neváhajte nejaký navštíviť.
Ďalej tu máme kompozíciu a pózovanie
Tieto dve veci idu veľakrát ruka v ruke. Môžeme mať nádherné prostredie, oblečenie, atmosféru, no ak do toho všetkého nevieme zakomponovať objekt ktorý potrebujeme, môže cela práca výjsť na zmar. Celá kompozícia znamená nájsť správny uhol, pohlaď a pozadie voči objektu fotenia. Znamená to tiež správne pracovať so svetlom a tieňom napríklad aby sme oddelili fotený objekt od pozadia.
Veľakrát sa používa ako pomôcka napríklad zlatý rez.
Druhá časť je pózovanie. Môžete si kľudne povedať, veď to nič nie je. No opak je pravdou. Najmä ak chcete, aby z fotiek vyžarovala emócia, príbeh a pozitívna nálada. Je veľa druhov pózovania. Jedno je pre módnu fotografiu, ako napríklad môžete vidieť u modelky Coco Rocha. Iné pózovanie je na párovom a rodinnom fotení. Ďaľšie vyzerá lepšie na biznis či portrétnom fotení. Úlohou pózovania je správne pracovať s objektom fotenia, prostredím a skreslením každého objektívu pre čo najlepší výsledok.
Teraz vás napadne – a to sa mam učiť pred fotením ešte pózovať?
Odpoveď je NIE, aspoň pokiaľ nie ste profesionálna modelka. Fotograf Vás má naviesť na pózu, ktorú chce zachytiť. Čo to znamená? Napríklad Vás nabádať, aby ste sa začali točiť, uštipli priateľa na zadku, aby vyvolal požadovanú reakciu/emóciu.
Zároveň prosím neštípte z ľubovôle ľudí a ani partnerov, môže to byť klasifikované ako trestný čin týrania 😉
Iné je portrétne fotenie využívané ako biznis portréty, kde je veľakrát potrebné objekt nastaviť do predpísanej pózy. Preto by mal fotograf vedieť danú pózu sám predviesť.
Áno, čítate správne. Fotograf Vám ukáže, ako sa máte „postaviť“. Je to jednoduchšie, ako niečo opisovať úplne nezasvätenému človeku.
Poslednou častou fotenia je spracovanie a post-processing nafoteného materiálu
To zahŕňa všetko, čo prebieha po ukončení fotenia. Nezávisí pri tom či ide o ateliérové, exteriérové, firemné alebo súkromné fotenie.
Začína to uložením a zálohovaním dát z pamäťovej karty a následným importom do programu, v ktorom to spracujem.
Spracovanie je rozdelené od základného, kde sú iba základné farebné korekcie až po zložitý retouch. Všetko závisí od výsledku ktorý chcem dosiahnuť. Keď ide o športovú alebo reportážnu fotografiu, tam zväčša postačuje základná úprava s pár ďalšími drobnými úkonmi. Portrétna fotografia je už náročnejšia na úpravu. Pri nej sa sústredíme ako na objekt fotenia, tak aj na prostredie samotné. Odstraňuje sa napríklad akné, nežiadúce tiene, nedostatky v líčení ale aj objekty v pozadí, ktoré pôsobia rušivo či sú nežiadúce. Najnáročnejšou je asi beauty fotografia, kde sa pracuje aj niekoľko hodín na jednej fotografií. Tento typ fotografie môžete nájsť najmä na titulkoch módnych časopisov. Odporúčam si napríklad pozrieť prácu skvelej fotografky Stanislavy H. Hricovej, u ktorej som bol na workshope venovanom Beauty retouch.
Na všetko čo spomínam môžete nájsť rôzne návody na internete, alebo osobne na rôznych workshopoch na slovenskú alebo v zahraničí.
Vyššie som Vám zhrnul prácu fotografa približne z 2/3. Nie je to všetko, čo obnáša táto profesia.
„Poslednou“ časťou práce fotografa, ktorú vám stručne opíšem je prezentácia, marketing a práca s klientom.
Pod prezentáciou mám na mysli napríklad tvorbu web stránky, FB a IG prezentačných stránok z následnou údržbou a aktualizáciami či už platformy, alebo obsahu.
Ďalej tu je marketing, teda rôzne propagácie na internete (platené propagácie FB, Google, prípadne na rôznych fórach atď.), spolupráce, ktoré sú za účelom ponúknutia mojich služieb potencionálnym záujemcom. Tiež by som tu zahrnul všetky úkony spojené z účtovnými, daňovými a zákonnými povinnosťami, ktoré sú súbežné z podnikateľskou činnosťou.
A v neposlednej rade častá samotná komunikácia a práca s klientom. Od prvého kontaktu s klientom, cez ponuku a doladenie požiadaviek, podmienok a požadovaného výsledku. To všetko vyvrcholí v úspešnú realizáciu samotného projektu k spokojnosti klienta.
Ak zhrnieme cely článok, tak práca fotografa pozostáva približne z troch hlavných častí.
- vzdelávanie
- marketing
- fotenie
Vyjadrené v percentách, práca fotografa pozostáva z cca 25% samotného fotenia a 75% práce, ktorú nikto nevidí, no aj napriek tomu je veľmi dôležitá a patrí k tejto profesii.
Z ekonomického pohľadu by práca fotografa bola na ďalší článok, kde by sa dalo rozoberať koľko stojí technika, software, hardware, workshopy, servisné náklady, atď. No aj to patrí k práci a nákladom fotografa. O tom ale niekedy nabudúce.